Využitie je všestranné. Môžeme ich využiť v práci i v osobnom živote

• Myšlienkové mapy ako nový spôsob učenia.

V procese učenia dochádza k prepojeniu nových informácií s predchádzajúcimi poznatkami, schopnosťami a zručnosťami. Nové poznatky tak zaraďujeme do svojej vedomostnej databázy, a tým podporujeme zapamätávanie.

• Myšlienkové mapy ako nový spôsob opakovania.

Učebný proces ovplyvňuje niekoľko faktorov: sú to fyzický pohyb, spánok, stres a tiež zapojenie zmyslov a opakovanie učiva. Práve pri opakovaní môžeme využiť spomínanú metódu.

• Myšlienkové mapy ako forma samostatnej  a skupinovej práce – žiaci tvoria mapu, ktorá je výsledkom ich činnosti.
• Myšlienkové mapy – získanie celkového pohľadu na tému.
• Myšlienková mapa ako podklad pre analýzu problému – mapa je kostrou, na ktorej je rozobraté všetko podstatné, jednotlivé väzby a ďalšie aspekty problematiky. Následná analýza  je potom lepšie pochopiteľná. Možnosť vidieť jednotlivé časti i celok v jednom vyobrazení, možnosť naraz vnímať súvislosti i odlišnosti.
• Myšlienkové mapy ako podklad k diskusii – mapa tvorí osnovu a obsah diskusie.
• Myšlienkové mapy ako metóda výuky čítania s porozumením – v mape žiak zaznamenáva, o čom bol text, pochopenie textu.
• Myšlienkové mapy ako výstup pre prezentáciu, referát, rozprávanie.
• Myšlienkové mapy ako plán projektu, činnosti, hodiny.
• Myšlienkové mapy ako pomôcka pri preverovaní vedomostí.
• Myšlienkové mapy ako spôsob písania poznámok do zošita – Tony

Buzan (2012) na základe svojho výskumu dospel k názoru, že 95% gramotnej svetovej populácie 21. storočia využíva 3 základné nástroje zápisu poznámok.

1. Lineárne záznamy (písanie rovno, chronologicky, hierarchicky, dodržiavanie gramatickej správnosti.)
2. Znaky (písmená, slová, čísla)
3. Kritické premýšľanie (kvalitu analýz ovplyvnilo usporiadanie myšlienok do riadku, väčší dôraz na usporiadanie slov než obsah.)

Ukazuje sa, že takto koncipované poznámky vedú k pasivite. Je to len úhľadný prepis hovoreného textu. Bežné poznámky nepracujú s prvkami ako sú: vizuálny rytmus, vizuálne vzorce, farby, obrazy, vizualizácia, rozmery, práca s priestorom, gestalt (tendencia mozgu vnímať a dopĺňať tvary), asociácie. Myšlienkové mapy ako poznámky by mali kopírovať to, ako človek myslí a súčasne mu ukazujú, čo mu je v danej téme nejasné a potrebuje to ešte vysvetliť. Tento aktívny prístup v učení udržuje pozornosť. Počas opakovania alebo učenia sa, v takto vytvorených poznámkach, možno hľadať súvislosti. Môžeme dokresľovať ďalšie poznámky. Takto spracované poznámky sú prehľadnejšie, umožňujú logické zoradenie a prepojenie ich častí. Kreslenie spojené s písaním prospieva prepojeniu hemisfér nášho mozgu.

• Myšlienkové mapy v jednotlivých etapách vyučovania - sú svojou jednoduchosťou, prehľadnosťou a farebným vyhotovením vhodnou metódou výučby vo všetkých fázach vyučovacieho procesu.